Život Prešova
online
online
E. Večerová: V živote som nehrala princeznú
11.01.2022 Nitra
Nitra
11. januára (TASR) – Na Stene slávy vo foyer nitrianskeho Divadla
Andreja Bagara (DAB) pribudlo v utorok meno jubilujúcej herečky Evy
Večerovej, ktorá v týchto dňoch oslávila 70. narodeniny. Zaradila sa tak
k výrazným osobnostiam, ktorým sa DAB rozhodlo takýmto spôsobom vzdať
hold.
Ako herečka zdôraznila v rozhovore pre TASR, svojím vekom sa už dávno nezaoberá, dôležité podľa jej slov je, ako sa človek cíti. „A ja sa cítim veľmi dobre. Som hyperaktívny človek, starám sa o dom, záhradu, prenášam kamene, chodím do fitka, kde na mňa pozerajú ako na prírodný úkaz a som spokojná,“ skonštatovala.
Rodáčka z Bratislavy už od detstva pôsobila v Detskej rozhlasovej dramatickej družine a účinkovala aj v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava. V roku 1975 absolvovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ročníku Karola L. Zachara. Už počas štúdia hrávala v Slovenskom národnom divadle a po úspešnom absolvovaní VŠMU nastúpila do Štátneho divadla Košice. Odtiaľ prestúpila do bratislavského Divadla Nová scéna, kde bola dlhoročnou členkou hereckého súboru.
Okrem divadla sa venovala aj filmu, televízii, dabingu i pedagogickej činnosti. „Keď sa spätne pozriem na svoj život, tak nemám čo ľutovať. Toľko som toho urobila. Bola som na javisku od piatich rokov a potom to šlo bez prestávky. Všetko som brala veľmi intenzívne. Vždy som dostávala také krásne postavy, že som ani nemusela snívať o nejakej vytúženej role. Jediné, čo ma obišlo, je, že som v živote nehrala princeznú,“ hovorí s úsmevom Večerová.
Členkou umeleckého súboru DAB sa stala v roku 1996, keď sa presťahovala do Nitry. „Všetci sa mi vtedy čudovali, prečo idem z Bratislavy. Ale ja som chcela hrať divadlo a nitrianske divadlo bolo v tom čase najlepšie na Slovensku, či sa to niekomu páči alebo nie. Tu bola taká herecká elita ako Jozef Dóczy, Milan Kišš, Adela Gáborová... To bolo jedno herecké eso za druhým. Ja som s nimi točila filmy, inscenácie, takže som neprišla medzi cudzích. Je mi ľúto, že už odišli,“ uviedla Večerová.
Zároveň pripomenula, že jej po kolegoch zostalo veľa pekných spomienok. „My sme žili veľmi kamarátsky, my sme si drukovali, pomáhali. To boli celkom iné časy ako dnes. Tá súdržnosť, nádherné medziľudské vzťahy... Dnes to už medzi hercami nevidím. Dnes každý vidí iba seba. Vytratil sa ten priateľský spôsob práce a života, ktorý je pritom pre hercov dôležitý a v divadle veľmi chýba,“ dodala Večerová.
Ako herečka zdôraznila v rozhovore pre TASR, svojím vekom sa už dávno nezaoberá, dôležité podľa jej slov je, ako sa človek cíti. „A ja sa cítim veľmi dobre. Som hyperaktívny človek, starám sa o dom, záhradu, prenášam kamene, chodím do fitka, kde na mňa pozerajú ako na prírodný úkaz a som spokojná,“ skonštatovala.
Rodáčka z Bratislavy už od detstva pôsobila v Detskej rozhlasovej dramatickej družine a účinkovala aj v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava. V roku 1975 absolvovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ročníku Karola L. Zachara. Už počas štúdia hrávala v Slovenskom národnom divadle a po úspešnom absolvovaní VŠMU nastúpila do Štátneho divadla Košice. Odtiaľ prestúpila do bratislavského Divadla Nová scéna, kde bola dlhoročnou členkou hereckého súboru.
Okrem divadla sa venovala aj filmu, televízii, dabingu i pedagogickej činnosti. „Keď sa spätne pozriem na svoj život, tak nemám čo ľutovať. Toľko som toho urobila. Bola som na javisku od piatich rokov a potom to šlo bez prestávky. Všetko som brala veľmi intenzívne. Vždy som dostávala také krásne postavy, že som ani nemusela snívať o nejakej vytúženej role. Jediné, čo ma obišlo, je, že som v živote nehrala princeznú,“ hovorí s úsmevom Večerová.
Členkou umeleckého súboru DAB sa stala v roku 1996, keď sa presťahovala do Nitry. „Všetci sa mi vtedy čudovali, prečo idem z Bratislavy. Ale ja som chcela hrať divadlo a nitrianske divadlo bolo v tom čase najlepšie na Slovensku, či sa to niekomu páči alebo nie. Tu bola taká herecká elita ako Jozef Dóczy, Milan Kišš, Adela Gáborová... To bolo jedno herecké eso za druhým. Ja som s nimi točila filmy, inscenácie, takže som neprišla medzi cudzích. Je mi ľúto, že už odišli,“ uviedla Večerová.
Zároveň pripomenula, že jej po kolegoch zostalo veľa pekných spomienok. „My sme žili veľmi kamarátsky, my sme si drukovali, pomáhali. To boli celkom iné časy ako dnes. Tá súdržnosť, nádherné medziľudské vzťahy... Dnes to už medzi hercami nevidím. Dnes každý vidí iba seba. Vytratil sa ten priateľský spôsob práce a života, ktorý je pritom pre hercov dôležitý a v divadle veľmi chýba,“ dodala Večerová.
www.ZIVOTPO.sk
